PORUCHY UČENIA - 1. ČASŤ

Špecifické  poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom, matematikou, prípadne o nedostatok organizačných alebo jazykových schopností. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Tieto ťažkosti majú individuálny charakter a vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu. Dôsledky týchto porúch - depresie, frustrácia či traumatizácia detí - zapríčinené školskými neúspechmi, sú však závažnejším problémom než samotné poruchy. Negatívne ovplyvňujú a narúšajú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí.

Hoci v predškolskom veku deťom nie sú ešte diagnostikované  často sa stretávame s deťmi, ktoré majú predpoklady vzniku porúch učenia. Je preto potrebné sa s nimi nielen oboznámiť, ale praktizovať s deťmi aktivity, ktorých cieľom je rozvíjať potenciál na ich zvládnutie., korigovanie.

V našej materskej škole prebieha v tomto školskom roku projekt zameraný na prácu s deťmi s predpokladmi vzniku porúch učenia pod názvom „ Spolu to dokážeme“, ktorého hlavným grantom je nadácia SOCIA.

Poruchy učenia – 1. časť

Vývinová porucha čítania  -  dyslexia

„Je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu“.

Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému.

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.

Veľmi vhodnou metodikou , ktorá umožňuje deťom predškolského veku zvládnuť pomerne náročnú fonematickú analýzu slov – nevyhnutného predpokladu čítania a písania  je: „ Tréning Fonematického uvedomovania podľa D.B.Eľkonina „.

 Deti si rozvíjajú schopnosť vedome narábať so segmentmi slov, uvedomujú si zvukovú štruktúru slov, identifikujú poradie zvukov reči, uskutočňujú hláskovú analýzu, syntézu.

Všetky tieto aktivity sú uskutočňované hravou a pútavou formou.

Autorky: Darina  Pračková, Dagmar Šovčíková